..  

TEN, ČO CHCE BYŤ DOBRÝM, DOBRÝM EŠTE NEBOL.

TEN, ČO HĽADÁ LÁSKU, EŠTE NEMILOVAL.

Boli ste už niekedy niečím prekvapení? Alebo videli ste prekvapeného človeka?

Ak áno, potom iste viete, že prekvapenie má žiariace oči a jedno veľké srdce,

v ktorom okrem neočakávaného šťastia nič iné nie je.

Neočakávané šťastie je prítomné dobro.

KÚZLO LÁSKY SPOČÍVA V TOM, ŽE NEVIEME, ČÍM NÁS ŽIVOT PREKVAPÍ.

ŽIVOT JE JEDNO VEĽKÉ, NEKONČIACE PREKVAPENIE.

Prekvapenie nie je náhoda, ale úžas z darov múdrosti. Viete si predstaviť dieťa

pri vianočnom stromčeku plnom darčekov? Je nedočkavé a vzrušené, teší sa z

toho, čo objaví a veľakrát nemá ani najmenšie tušenie, aký dar tam môže byť.

Dieťa nežije obavou z toho, čo nájde, dieťa sa teší na prekvapenie.

Tiež by sme mali byť ako malé deti a tešiť sa z toho,

čo prinesie život.

Sme naplnení nadšením z toho, aký dar dnes dostaneme od života? Ak nie,

zrejme očakávame od lásky všetko možné, len nie potešenie a pocity plynúce

z takéhoto očakávania sú naším nepochopením. Sú nepochopiteľné preto,

lebo nie sú dokonalé. Nepochopenie je čertovské kúzlo.

TO, ČO NIE JE DOBRÉ, JE PRIMITÍVNE!

Dokonalosť je dobro. Keby zlo bolo dokonalé, nemal by človek nádej.

Nádej je kúzlom dobra. Kúzlo nádeje je tvorcom prekvapení života.

Prekvapenie je naplnené potešením, nič iné neobsahuje.

Jednoduché kúzlo nádeje môžeme využívať vždy a vo všetkom. Stačí o ňom

iba vedieť. Nádej nemá v sebe obsah slova ZBOHOM. Nádej nie je lúčenie.

Ak je tomu tak, je nádej stálosťou a ako prítomnosť je istotou toho,

čo ma teší a mám rád.

Zvyčajne vieme, aký je dnes deň, mesiac a rok. Ak niekedy zabudneme, máme

na nájdenie istoty vymyslené hodiny, kalendáre, prípadne sa môžeme pozrieť do

počítača, či telefónu. Alebo stačí vedieť, že dnes nie je včera a o tom tu vie každý,

lebo inak by nemohol spať. Rozumieme tomu, čo vieme? Chápeme podstatu toho,

čo sme si stanovili pre svoju bezstarostnosť v tomto svete?

Uznávame fakt, že čas plynie. Každý uznáva túto jednoduchosť, ale nie každý ju

vie využiť pre svoje dobro. Na základe určeného plynutia času sú zlé spomienky

a pocity bez sily, lebo teraz je iný čas! Vždy je iný čas! Stačí sa pozrieť na hodinky.

Na základe plynutia času nedokonalosť zla neustále stráca silu! Z toho, čo sme

zažili, ostáva v skutočnosti iba to, čo je dobré a pre bytosť milé, pretože dobro

ako dokonalosť života je vždy prítomné. Dokonalosť života je Boh. Kúzlo času

je dostupné pre každého človeka vrátane malých detí, lebo plynutie času je

istené spánkom. NA VYUŽITIE KÚZLA ČASU STAČÍ TO,

ČO STE SI PRÁVE PREČÍTALI!

KÚZLO ČASU JE PLATNÉ KAŽDÚ CHVÍĽU, TAKŽE SA NEMUSÍME TRÁPIŤ

NAD TÝM, ČI MU VERÍME, ALEBO NIE. NEDÔVERA AKO NEDOKONALOSŤ

JE TOTIŽ V TOMTO KÚZLE  STÁLE BEZ SILY!

Jednoduché kúzla väčšinu ľudí nepriťahujú, pretože človek verí, že musí stále

niečo riešiť. A ČO KEBY SME RIEŠILI TO, ŽE NIČ NEMUSÍME RIEŠIŤ? Keď je

pre myseľ dôležité to, že nič nemusí riešiť, začne si všímať detaily života a nestačí

žasnúť nad tým, čo všetko predtým nevidela. Jednoducho nevychádza z úžasu.

Ak človek využíva kúzlo úžasu, nepotrebuje preverovať svoju silu v zvládnutí

nepríjemných zážitkov. KÚZLO ÚŽASU ZBAVUJE POCHYBNOSTÍ

O VLASTNEJ SILE, TAKŽE JE SEBAVEDOMÍM ANJELA.

Úžas nie je prejavom nepochopenia, úžas je precíznosť života. Precíznosť

tvorí nezabudnuteľné majstrovské diela lásky a vytvára ich bez námahy,

pretože v jednoduchosti ťažkosť a nerozhodnosť nie je.

 Ak je diabol symbolom nedokonalosti, či toho, čo v nebi neexistuje,

potom je anjel obrazom skutočnosti, alebo toho, čo je a nekončí.

ANJEL JE DOBRÝ ČLOVEK.

Pokiaľ ide o tvorbu svojho zla, nikto nechce byť zlý. Nik nechce prežívať zlé

chvíle, nik pre seba nechce zlo, takže každému ide o jeho vlastné dobro. Z tohto

prostého dôvodu chce byť každý dobrým človekom! ANJEL MÁ PODPORU

VŠETKÝCH ĽUDÍ! Bez rozdielu, takže je vlastne jedno, čo si myslíme

o ľuďoch.

Keď tlieskam anjelovi, nefandím diablovi! To je prospešné vedieť a mať na pamäti

stále, lebo je to múdrosť vlastného dobra. V celom šírošírom svete niet takého človeka,

ktorý by nepodporoval svojou silou anjela, lebo každému ide o vlastné dobro. Iné dobro

totiž neexistuje! Nevlastné dobro neexistuje, však predsa som to vždy JA, kto vidí aj

v inom človeku dobro. Alebo, že by nevlastné dobro bolo zlom?

Nevlastnému dobru nefandí nikto.

Keďže sme už objavili, že každý chce byť dobrým človekom, bolo by dobré ujasniť

si aj to, čo sme si dobrovoľne určili, aby sme vytúžený cieľ dosiahli. DOBRÝ ČLOVEK

NEMÁ ZLÉ MYŠLIENKY! To je podmienka, ktorú sme si stanovili na dosiahnutie

dobra, šťastia, či lásky, a to, čo si stanovíme ako cieľ, neustále aj dodržujeme, lebo

cieľ tvorí cestu života. Takže môžeme povedať, že cieľ človeka je jeho zákonom.

Iná vec je, či aj chápe to, čoho sa povinne drží a čo mu nedovoľuje nájsť

vlastné nebo. Anjelskú podstatu mysle a čaro nemenného života.

Dobrý človek nemôže mať zlé myšlienky! A ani zlé predstavy, pocity a túžby! To je

podmienka, ktorú si človek stanovil na dosiahnutie vlastného dobra. Je to logika?

Je to nepriestrelná logika, pretože vieme, že vo svete dobra, či láskavosti žiadneho

zla niet. Dokonalou logikou je však tiež i fakt, že v priestore, ktorý si uvedomujeme,

pozorujeme a preciťujeme, je táto podmienka nesplniteľná! A túto nesplniteľnosť

človek dodržuje! NA DOSIAHNUTIE VLASTNÉHO DOBRA A LÁSKAVOSTI

SME SI STANOVILI NESPLNITEĽNÝ cieľ! Cieľ je zákonom životnej cesty.

Pozrime sa okolo seba, zamyslime sa nad tým, kde žijeme a čo na základe pohľadu

a zároveň bytostnej pravdy preciťujeme. Vlastne ani sa nemusíme, je nám to jasné,

všakže? Neprejde snáď ani chvíľka, kedy by sa nám niečo nepáčilo. To, čo sa nám

nepáči, nie je dobré! To, čo vidíme ako nepekné, nie je v poriadku, a to z toho

pochopiteľného dôvodu, že podstatou každej bytosti je krása. KEĎ VIEME,

ŽE SA NÁM NIEČO NEPÁČI, JE TO ZLÁ MYŠLIENKA.

Ak sa nám teda niečo nepáči, vnímame neporiadok a neporiadok je myšlienka

hovoriaca o zle. Vidíme niečo a myšlienka informuje, že je to nepekné, preto

sa nám to nepáči. Keď myšlienka hovorí o zle, obsahuje zlo! Takže máme zlú

myšlienku. Lenže dobrý človek predsa nemá zlé myšlienky! Ak teda na základe

stanovenej podmienky ešte nie som dobrým človekom, aký vlastne som? Nikto

nevie, lebo dobrým ešte človek nie je a vlastné zlo nik nemá. Nemôže mať,

pretože život si nikto nekúpil. A ani láska sa kúpiť nedá. Podmieňujeme

neobmedzenosť dobra zlom a túto nesplniteľnú podmienku si stanovujeme

preto, aby sme získali niečo za niečo, a tak nechápeme, že život je dar.

Dar je daný pre radosť a nie preto, aby si s ním človek robil starosti.

DAR JE LÁSKAVOSŤ!

POCHOPENIE, ŽE ŽIVOT JE DAR, JE KÚZLOM BEZSTAROSTNOSTI.

BEZSTAROSTNOSŤ NIE JE ĽAHOSTAJNOSŤ!

KEĎ VIEM, ŽE ŽIVOT JE DAROM, VIEM I TO, ŽE JE DOBROM, A PRETO

SI NEURČUJEM, KEDY A ZA AKÝCH PODMIENOK DOBRO EXISTUJE.

Neprejde snáď jediná chvíľka, aby sa nám niečo nepáčilo. Stačí smietka na zemi,

slovko, pohľad, ba dokonca i keď chceme na niečo zabudnúť, už vieme, že chceme

odstrániť zlo. To, čo sa snažíme odstrániť, sa nám nepáči. Nie je v súlade s krásou!

A ten, čo odstraňuje, tiež nie je v súlade s krásou. Nie je teda v poriadku! Keď niekto

nie je v poriadku, môže si síce myslieť, že je dobrý, ale zároveň tomu neverí, lebo vie,

čo vidí a čo cíti. Je naivitou nahovárať si, že vo svete, kde vidím zlo, nemôžem mať,

alebo nemám zlé myšlienky. Však viem, čo vidím a cítim! Každú chvíľu viem, čo sa mi

nepáči! Ako vieme, že sa nám niečo nepáči? Máme myšlienku, a to, čo hovorí o zle

škaredosti, nie je dobré. JE TO ZLÉ NA ZÁKLADE STANOVENIA CIEĽA, ŽE DOBRÝ

ČLOVEK NEMÔŽE MAŤ ZLÉ MYŠLIENKY! Nad týmto poznaním by sa patrilo seriózne

pouvažovať, pretože vedieť, čo sa v tomto svete deje a napriek tomu si určovať

podmienku, že dobrý človek nemôže mať zlé myšlienky, neumožňuje

nikomu z tých, čo sa im tu niečo nepáči, nájsť trvalé šťastie.

AK V TOMTO SVETE STANOVÍME DOBRU PODMIENKU,

STANOVILI SME SI NESPLNITEĽNÝ CIEĽ A O TOM, ŽE JE DOBRO

NEDOSIAHNUTEĽNÉ, VEĽMI DOBRE VIEME, PRETOŽE VIDÍME,

KDE ŽIJEME.

NESPLNITEĽNÝ CIEĽ JE CIEĽOM NEDOSIAHNUŤ DOBRO.

CIEĽ NEDOSIAHNUŤ DOBRO JE ZÁKONOM SMRTI.

CIEĽ NEDOSIAHNUŤ DOBRO NIE JE VÔĽOU ŽIVOTA!

CIEĽ NEDOSIAHNUŤ DOBRO TVORÍ KOLOBEH DOČASNÝCH

ŽIVOTOV, V KTORÝCH JE SMRŤ POVINNÁ.

Nepáči sa nám, ako vyzeráme. A nielen telo, ale nepáčia sa nám ani naše pocity,

ktoré vznikajú z možných hrozieb tohto sveta. Nepáči sa nám čas, pretože vidíme,

ako starneme a slabneme. Nepáči sa nám láska, ktorú prežívame, lebo je naplnená

neistotou, ktorú v sebe i naokolo neustále vidíme. Nepáči sa nám priestor, v ktorom

žijeme, inak by sme predsa netúžili ísť do neba, či nájsť svoj pokoj. Nemusí sa nám

páčiť, problém vzniká vtedy, keď sa snažíme byť dobrí na základe pravdy, že dobrý

človek nemôže mať zlé myšlienky, pocity a túžby. Kedy sa takýmto spôsobom staneme

dobrými? Kedy uveríme dobru? Neistota nie je dobrý pocit, však? A strach z neznámej

budúcnosti, či myšlienka na smrť tiež nie je bohviečo. Hrozbu straty a desivé emócie

z toho, že sa nám niečo nemusí podariť, vnímame nepretržite, lebo v priestore, kde

existuje menlivosť, sú samozrejmosťou aj nepríjemné pocity. Vyplývajú zo zmeny!

Nemáme radi zlo! Toť veľký problém pre toho, čo chce dosiahnuť dobro pravdou,

že dobrý človek nemôže mať zlé myšlienky, lebo nenávisť, či neláska nie je dobrá.

A ešte k tomu sa človek zvykne považovať za hlupáka. Považujeme hlúposť

za dobrú? Ako teda môžeme naplniť určený cieľ?

Už len na princípe možnej straty, uznávanej nedokonalosti a preciťovanej neistoty

je to nesplniteľný cieľ, a to sme ešte nespomenuli každodenný zápas, ktorý vedieme

so sebou i so všetkým možným naokolo. Bojujeme nielen o to, aby sme niečo získali,

ale zápasíme aj s tým, čo chceme odstrániť. Lenže dobro nebojuje, dobro sa prejavuje

láskavosťou. Nie je slobodou obmedzovať sa, že nemôžem mať nepekné myšlienky,

veď predsa vidím, čo tu existuje, a keď vidím, mám. Je to predsa môj pohľad! Pohľad

živej duše, ktorá nie je hlúpa, a preto nemusí súhlasiť s tým, čo pravde bytia nepatrí.

NIE JE ŠŤASTÍM TVORIŤ HRANICE MYSLE, ALE JE SILOU CHÁPAŤ, ŽE TO,

ČO POZORUJEM, NEMUSÍ BYŤ PRE MŇA PLATNÉ. To, čo nie je platné, nie je

dané vôľou života, a preto nie je mojím cieľom a zákonom. To je moc ľudských

anjelov, ktorí vidia všetko! AK NEPRIJÍMAM MOC ZLA, NESTANOVUJEM SI

NESPLNITEĽNÝ CIEĽ ŽIVOTA, KTORÝ SA ZO VŠETKÝCH SÍL

SNAŽÍM DODRŽIAVAŤ!

NA ZÁKLADE NESPLNITEĽNÉHO CIEĽA DODRŽUJE ČLOVEK

NA SVOJEJ ŽIVOTNEJ CESTE PRAVDU, ABY DOBRÝM NEBOL.

VIEŠ, ČO TU JE! VIEŠ, ČO PREŽÍVAŠ! A AK SI NAPRIEK TOMU STANOVÍŠ

DOSIAHNUŤ DOBRO PRAVDOU, ŽE DOBRÝ ČLOVEK NEMÁ ZLÉ POCITY

A MYŠLIENKY, DÁVAŠ SI NESPLNITEĽNÚ PODMIENKU.

TAKÝTO SKUTOK JE PRIMITÍVNYM KÚZLOM.

AK VIEM, ŽE SOM ŽIVÝ, VERÍM AJ TOMU, ŽE SOM DOBRÝ, LEBO FAKT,

ŽE SOM, JE DOBROM. A KTO TENTO FAKT NEPRIJÍMA, DODRŽUJE

NESPLNITEĽNÝ CIEĽ.

Stanovenú podmienku, že dobrý človek nemôže mať zlé myšlienky, predstavy a pocity

potvrdzujeme zápasom so sebou. Je nebo nebom, ak sa v ňom zápasí? Považujeme

vojnu so sebou za láskavosť? Nikto neverí tomu, že zlí ľudia môžu ísť do neba.

Existujú rôzne lákavé metódy na odstránenie zlých myšlienok, ale dokonale

funguje iba jedno kúzlo. IBA TO, ČO PRE MŇA NIE JE PLATNÉ,

DOKÁŽEM ODSTRÁNIŤ!

Nemusíme strážiť svoje slová. Môžeme hovoriť akokoľvek a o čomkoľvek.

Nemusíme sa obmedzovať, pretože obmedzenosť nepatrí času láskavosti, ale je

dobré pamätať si, že TEN, ČO HOVORÍ, JE DOBRÝ ČLOVEK. A odrazu budeme

vidieť zmysel svojich slov a tomu budú zodpovedať i skutky.

Ak určíme dobru podmienku, je to nesplniteľné dobro. Prečo je pre človeka zákonom

to, že sa dobro nemôže naplniť? Zrejme preto, lebo nechce vidieť, že dobro je darom.

Dar života, alebo dar dobra sa neposkytuje za zásluhy, ale pre potešenie. TO, ČO JE

VLASTNÉ, SA KÚPIŤ NEDÁ! Podmienka, že vo svete, kde existuje žiaľ, nešťastie

a bolesť, nemôžem mať zlé myšlienky, lebo inak nebudem dobrý, je naivné, teda

iluzórne kúzlo. Je ako vlk v baránkovom kožúšku. Nevyzerá snáď pravda, že

dobrý človek nemá zlé myšlienky nevinne? Nevyzerá na povrchu pekne?

NIEKTORÍ ĽUDIA A NIE JE ICH MÁLO, ŽIJÚ PRESVEDČENÍM, ŽE SA CÍTIA

DOBRE, KEĎ VIDIA, AKO NIEKTO TRPÍ. TOTO JE POMÄTENOSŤ MYSLE

A NAJVÄČŠIE ĽUDSKÉ NEŠŤASTIE.

KEĎ BUDEME PODMIEŇOVAŤ DOKONALOSŤ DOBRA NEDOKONALOSŤOU ZLA,

NEROZOZNÁME VLKA OD OVCE, LEBO PRETVÁRKA JE KÚZLOM TÝCH ĽUDÍ,

KTORÍ POVAŽUJÚ LÁSKU ZA BOLESŤ ŽIVOTA.

Naivita života spočíva v tom, že to, čo vidím v sebe, nie je v súlade s tým, čo chcem.

Podstatou primitívnej tvorby je teda rozpor. Rozpor je ako hmla. Keď konštatujem, že

som dobrý človek, stratí sa. Konštatovanie neobsahuje podmienku. Prečo som dobrý?

Neviem, ale som! Použil som prostú odpoveď, v ktorej nemusím pátrať po zásluhách,

ale ani po prežitých nepodarkoch, lebo slovko NEVIEM zastupuje v tomto prípade

bezdôvodnosť. Keď nemám príčinu skúmať dobro, nepreverujem, aký som a ani

sa nesnažím dosiahnuť to, čo človek na základe rozporu uznal za nesplniteľné,

dočasné, alebo pominuteľné. KEĎ CHÁPEME, KDE SME A ČO POZORUJEME,

NEDÁVAME DOBRU NESPLNITEĽNÚ PODMIENKU.

Neobmedzujeme ho zlom.

Položme si otázku: Je dobro Boha závislé od zla? Keby tomu tak bolo, je Boh dobrý

iba vtedy, keď je s človekom zle. Táto pravda je tu uznávaná, lebo mnohí sa na pomoc

Boha začnú upínať až potom, keď zistia, že už vyčerpali všetky dostupné prostriedky

na odstránenie zla. Keď je proste zle, je Boh dobrý! Takže vlastne Boh funguje v zle.

Zázrak dosiahnutý na takomto princípe je v smrti pominuteľný. Nemusí to tak byť,

ak veríme, že na dobro je vždy spoľahnutie.

Láska života je Boh. Boh je najväčší kúzelník. Lásku, či Boha si mnohí z nás

skresľujú tým, čo pozorujú v tomto svete. Keď vidíme nejaké nešťastie, veľakrát

si kladieme otázku, ako to mohol Boh dopustiť. Nešťastie nezariaďuje moc dobra,

všetky bolesti zariaďuje skreslený Boh. MALI BY SME ROZUMIEŤ FAKTU,

ŽE BOH JE VŽDY IBA JEDEN!

Bytostnú pravdu, že dobro je vždy dobrom, sme tiež skreslili. Znetvorili

podmienkou, že dobrý človek nemôže mať zlé myšlienky a táto uznaná logika

neumožňuje ľuďom byť v tomto svete dobrými a využívať možnosti neba.

Neumožňuje stále čerpať zo zdroja, v ktorom okrem šťastia nič iné nie je.

STAROSTI SÚ DÔLEŽITÉ VTEDY, KEĎ VIEM, ŽE TO,

ČO SOM DOSTAL OD BOHA, JE NESPLNITEĽNÉ.

So svojím životom si môžeme robiť, čo chceme, lebo život je ako kúzelný prsteň.

Môžeme si vyčarovať ľahký, bezstarostný život, ale aj cestu naplnenú problémami

a bolesťami. Kúzlo je tvorba toho, čo túžime mať a prežívať. Život si tvoríme

vždy vedome, teda pochopením toho, čo chceme. Chápeme iba tvorbu šťastia,

žiadne iné kúzlo pre bytosť stvorenú vôľou lásky pochopiteľné nie je. Z tohto

dôvodu je každá zlá myšlienka nepochopiteľným kúzlom. Takto vyčarovaný

život skúmame a slovko neviem nemá v takomto prípade svoju dôležitosť.

Pri objavovaní príčin zla je slovo NEVIEM zlé slovo.

Najobľúbenejšou anjelskou hrou a vlastne jedinou je čarovanie s láskou.

Čaro lásky netkvie v tom, že ju hľadáme a potom skúmame, či to, čo sme našli

a považujeme za lásku, pravosťou skutočne je, prípadne, že plačeme nad tým,

čo už nemáme. TO, ČO SME STRATILI, SME NIKDY NEMALI! Hľadáme iba

vlastný cit, takže ak máme dojem, že sme lásku stratili, vlastne sa nič nestalo

a trápime sa zbytočne, lebo sme ju nenašli. Ešte sme nemilovali! Ani zlo, ani

smrť, ani žiadny človek nemá moc lásku zobrať. AK VŠAK PRIPÚŠŤAME

ČO I LEN MOŽNOSŤ, ŽE LÁSKU MÔŽE NIEČO, ALEBO NIEKTO

ZOBRAŤ, NEPOZNÁME BOHA, A PRETO SI ŽIVOTNÚ CESTU

TVORÍME Z NEPOCHOPITEĽNÝCH KÚZIEL.

TO, ČO SA POCHOPIŤ NEDÁ, ANJEL NEMÁ!

Čaro lásky je nemiznúce kúzlo a kto sa vnorí do jeho vôd, netúži už po ničom

inom, lebo bohyňa potešení je brilantným kúzlom božského umelca. Úchvatným,

snivým a najmilším. Je to niečo podobné, ako keby sme vošli do rozprávkového

lesa. Je plný žiariacich darov, najrozmanitejších lákajúcich pokladov. Sú všade,

kam sa pozrieme a každý je očarujúci. Oči pokladov sa trbliecu ako rosa, zdobia

trávu lesa ako kvetinky a v každom je ukrytý tichý, čarokrásny svet. Ani v jednom

nie je skryté to, čo by sme nechceli, zo žiadneho sa neozýva krik strachu. Je to

rozprávka? Môžeme ju považovať za rozprávku, ale v tejto nezvoní zvonec,

lebo čarovný les nazývaný aj nebeskou záhradou nemá nikde koniec.

DO TOHTO LESA MÔŽE VSTÚPIŤ KAŽDÝ, KTO HO UVIDÍ.

Ak žijeme realitou pohľadu, iste je nám jasné, že vstupujeme iba do toho,

čo vidíme. Alebo si snáď niekto myslí, že môže byť v tom, čo nevidí? Ak áno,

nemá ani potuchy, kde je. Kto nevie, kde je, nedostane sa nikde.  

Podmienka, že dobrý človek nemá zlé myšlienky, je vrcholné číslo diabolského

umenia, lebo je založená na logike bytia. Na nespochybniteľnom fakte, že vo svete

neba existuje iba dobro. Túto bytostnú pravdu uznáva každá duša, pretože ako život

bola každá stvorená nebom. Vôľou dobra! Lenže teraz vieme, že v nebi nie sme,

i keď sme životom. Vieme na základe pohľadu, ale aj citu. Vidíme predsa rôzne

nešťastia, vnímame bolesť a žiaľ! Ľahkovážnosť nie je bezstarostnosť, ktorá patrí

anjelskej pravde. Človek, ktorý ľahkovážne  prijme najväčšie kúzlo zla, stráca

jasnosť toho, kde je. Keď mu nie je jasné, kde je, neodchádza zo sveta bolestí.

Nevstupuje na nebesia, lebo dodržiava nesplniteľné a ani nevie, čo robí. A už

vôbec si nevšíma tú zásadnú vec, že do peknej vetičky je vsunuté zlo, i keď

ako neexistencia. To je desivá genialita tohto kúzla. DIABOL UZNAL

SVOJU NEEXISTENCIU, ABY MOHOL EXISTOVAŤ AKO CIEĽ

ĽUDSKÉHO SNAŽENIA A VŠETKÝCH SKUTKOV.

S darom života si môže každý robiť, čo chce, ale pripúšťať, že môžeme riadiť

myslenie, ba dokonca lásku iného človeka svedčí akurát o tom, že využívame

chudobu kúziel. Bieda kúziel je nepochopená tvorivosť. Ak bol život stvorený

potešením a pre potešenie, potom každá bytosť CHÁPE IBA DOBRÝ SKUTOK!

Múdrosť mohla stvoriť iba to, čo ju teší, všakže? To, čo nás teší, máme radi!

Každá jedna bytosť chápe lásku! Lenže nezvykneme často hovoriť, že láska je

nepochopiteľná? Je jedno, či to človek hovorí o sebe, alebo sa to týka iných

ľudí, pretože je to vždy jeho slovo! Jeho pravda o živote. Je dobré poznať

svoju pravdu. Aká je? Zlá odpoveď nie je zlom, lebo poznanie seba

umožňuje tvoriť anjelské svety.

Každá bytosť chápe iba to, čím bola vytvorená. AK JE TEDA ČLOVEK SCHOPNÝ

POCHOPIŤ IBA DOBRO LÁSKY, POTOM POCHOPENIE PRÍČIN ZLA, KTORÉ

HĽADÁ, MOŽNÉ NIE JE. Príčina nešťastia ako neláska pochopiteľná nie je,

a predsa sa ju snažíme pochopiť. Čo teda robíme? Na princípe obmedzovania

dobra zlom chceme aj v tomto prípade dosiahnuť nedosiahnuteľné.

SNAHA POCHOPIŤ PODSTATU, ČI PRÍČINU TOHO, ČO MA NESTVORILO,

SVEDČÍ O TOM, ŽE PRIPÚŠŤAM EXISTENCIU NEEXISTUJÚCEHO BOHA.

NEŽIVÉHO BOHA.

Veľakrát nechápavo krútime hlavou nad zlými ľudskými skutkami.

Takáto nechápavosť nie je hlúposť, nechápavosť je v tomto prípade úplne

v poriadku, lebo nedá sa pochopiť to, čo dobrom neba nikomu dané nie je.

Dobro je múdrosť. Múdrosť sa prejavuje pochopením, ktoré je nemenné presne

tak ako dobro. Je však zrejmé, že niektorí nepovažujú dobro vždy za múdrosť,

lebo ktože iný by už len mohol vymyslieť to známe Za dobrotu na žobrotu!?

Nesvedčí to o tom, že moc života, ktorá by predsa mala byť dobrá, považujeme

za úbohosť? Mali by sme vedieť, v akej pravde sa utvrdzujeme, keď ľahostajne

opakujeme zaužívané vety. Nepochopená pomoc nie je pomoc, ale okázalý

skutok, ktorým si človek chce kúpiť svoj obdiv. 

Zbožňujeme kúzla. Však kto by už len nechcel žiť očarením zo svojej sily?

Že dokáže zariadiť všetko, čo chce, alebo aspoň niečo! Na zvládnutie kúziel

máme vytvorené rôzne metódy a pravidlá. Je múdrosťou vedieť, že dobru

sa naučiť nedá! Kto tomu nerozumie, prispôsobí si vyčítané pravidlá kúziel

svojim spomienkam!

Čaro dobra nemá pravidlo, lebo dobro je neobmedzené. Ak sa snažíme dobro,

či šťastie vtesnať do pravidiel, vyčarujeme si obmedzené dobro. Dobro s určeným

koncom. Dobro so zánikom! TAKTO VYČAROVANÉ DOBRO NEOVLÁDAME,

LEBO AKO PRÍTOMNÝ ŽIVOT MÔŽEME OVLÁDAŤ IBA TO, ČO KONIEC NEMÁ!

Neovládateľné dobro nemáme pod kontrolou. To, čo nemáme pod kontrolou, vyvoláva

v duši strach. Duša tvorí predstavy. Nezriedka považujeme tieto halucinácie za duchov,

radcov, či zblúdené duše. Blúdia, však nie sú pod kontrolou! A sú neovládateľné, lebo

sa zrodili z neovládateľnosti. Zabávať sa s tým, čo nepoznáme, nie je ani múdre, ani

bezpečné. Nie je múdre preto, lebo nepoznanosť vôli života nepatrí. Nie je bezpečné

preto, lebo nepoznanosť nie je darom, a preto nedáva prekvapenia života, ale šoky!

Nepoznanosť nevznikla z potešenia a ani radosť nenosí. Je treba vedieť, že každé

kúzlo, o ktoré sa človek zaujíma, sa mu vždy podarí! Akurát nevie, akým

spôsobom a v akom pocite, alebo v skutku!

Blúdivých duší, či predstáv je v tomto svete nespočetné množstvo. Oveľa, oveľa

viac ako ľudí na tejto planéte, pretože človek túži zaplniť prázdnotu duše. Nič ho

neuspokojuje, nič na základe určenej podmienky nie je dobré a stále, a tak vyhľadáva

rôzne adrenalínové zábavky. A hra s nepoznaným, či tajomným svetom je najväčším

adrenalínom, lebo to, čo je nepoznané a vôľou múdrosti nedané, je desivé. Všetky

hrozby mysle a strašidelné predstavy vychádzajú z tajomného sveta. Tajomný svet

je príšerný svet a je všade, pretože ľudia nezbožňujú jasnosť lásky, ale záhady a

tajomstvá. Boh človeku peklo nedal a ani tam nikoho neposiela, peklo vytvorili

a stále tvoria ľudia, ktorí si stanovili tajomný cieľ. PEKLO STVORILI A STÁLE

TVORIA VŠETCI TÍ, ČO PODMIEŇUJÚ DOBRO ZLOM. Peklo vytvorili ľudia,

ktorí si stanovili nesplniteľný cieľ. Je pre nich presne taký tajomný, aká je ich

záľuba v tajomstvách života. Kto rozumie týmto slovám, nemusí sa báť

pekelného ohňa smrti. SMRŤ JE NEDÔVERA V DOBRO!

PRE TÝCH, ČO VERIA DOBRU, SMRŤ NEEXISTUJE,

LEBO SMRŤ JE TAJOMSTVO. KDE JE JASNOSŤ DOBRA, NIE JE SMRŤ.

Tí, čo nedôverujú dobru, sú pre seba mŕtvi. Kúzlom mŕtvych je tajomno,

lebo kde je nedôvera v lásku, tam jasnosť neexistuje. Jasnosť je kúzlom anjelov,

pretože v múdrom svete musí byť každej bytosti jasné, čo tvorí. Anjelov v tomto

svete nepoznáte podľa toho, akú majú školu, ako sa obliekajú, koľko majú zásluh,

majetku a čo robia, anjelov spoznáte podľa toho, čomu veria. Skúste namiesto

zápasu so zlom a hľadania príčin nešťastia hľadať v sebe i v ľuďoch anjelov

a postupne uvidíte, ako sa do vašej duše nasťahovalo nebo.

ANJEL JE VIDITEĽNÝ V ČLOVEKU.

Hľadanie anjelov nie je až taká obvyklá hra, pretože sme si zvykli podozrievať

človeka a hľadať v ňom to, čím nie sme. V takomto hľadaní strácame sebavedomie.

Strata sebavedomia je ťažká strata, pretože je to strata dôvery v ľudskosť.

 KÚZLO JE HRA ŽIVOTA. MÔŽE BYŤ NIEČO ÚCHVATNEJŠIE,

AKO HRAŤ SA SO ŽIVOTOM A VYTVÁRAŤ SI VŠETKO, ČO NÁM NAPADNE?

Kto dáva dieťaťu dary? Ten, čo sa stará o jeho potešenie. Kúzla dáva

človeku Život. Dar je láskavosťou bytia. Láskavosť nie je odpudzujúca.

LÁSKA JE HRA S LÁSKAVOSŤOU.

Keď už hovoríme o kúzlach, bolo by dobré vyčarovať si niečo zmysluplné.

A keď už čarovať precízne, tak jedine s láskou, lebo láska je najmilším anjelským

kúzlom. Vytvoríme teda príbeh, ktorý bude existovať ako čarovná možnosť tohto

sveta, lebo všetko, čo človek vymyslí z lásky a pre dobro, je zaznamenaným kúzlom

v knihe života. Ako už iste vieme, mal by to byť príbeh jednoduchý, pretože chceme

predsa čarovať dokonale. Jednoduchosť je dar. To bolo teda tak. Stretol raz jeden

muž jednu ženu. Muž mal všetko to, čo mali aj ostatní muži. Šarm, duchaplnosť

a vtip, bol to proste elegán vedomý si vlastnej sily. Žena, ktorá stretla muža, bola

taká, ako všetky ženy. Pekná! A ešte bezstarostná, lebo z čoho by si už len krása

robila starosti?! Akonáhle muž uvidel ženu, rozžiarili sa mu oči a úžas z videnej

krásy ho už nikdy neopustil, a keď sa žena pozrela na muža, rozliala sa jej v duši

blaženosť, a tak to už ostalo na večné veky. A keď medzitým prišla smrť, musela

aj odísť, a to ešte naprázdno, pretože nielenže nemala čo zobrať, ale nik ju ani

nevidel. Muž mal oči naplnené krásou ženy a žena mala srdce nasiaknuté silou

šarmantného muža. Všetci muži a všetky ženy mali to isté. NEUVEDENÉ

DETAILY TOHTO PRÍBEHU SÚ PREKVAPENÍM ŽIVOTA.

BEZ PREKVAPENÍ BY BOL ŽIVOT VŠEDNÝ A NEZAUJÍMAVÝ, A PRETO

JE PREKVAPENIE ŠŤASTÍM. PREKVAPÍ MA IBA TO, ČO MÁM RÁD.

PREKVAPENIE JE KÚZLOM KRÁSY.

© Copyright 2014 - 2017 Viera Štěpánková. Všetky práva vyhradené.

Viera Štěpánková je vlastníkom a autorom celého obsahu stránky svetradosti.cz
a jej obsah je chránený zákonom o autorskom práve. Bez písomného súhlasu
autora je zakázané akýmkoľvek spôsobom reprodukovať, kopírovať, upravovať,
alebo publikovať diela zverejnené na stránke svetradosti.cz.